Štefan Polák sa narodil ako bytostný maliar, ktorý cíti, myslí a vyjadruje sa v obrazoch a vo farbách.
V ich nekonečnej a žiarivej sýtosti, alebo naopak v strohej monochrómnosti, v ich drsných štruktúrach alebo v jemných lazúrach nachádza spoľahlivý štít, ktorým preniká rečovou bariérou medzi umením a životom a vypĺňa biele miesta na mape duší - nás bežných smrteľníkov.
V ich nekonečnej a žiarivej sýtosti, alebo naopak v strohej monochrómnosti, v ich drsných štruktúrach alebo v jemných lazúrach nachádza spoľahlivý štít, ktorým preniká rečovou bariérou medzi umením a životom a vypĺňa biele miesta na mape duší - nás bežných smrteľníkov.
Maľujem príbeh svojho života.
Svoje pocity, stretnutia, nezodpovedané otázky a nepochopené nepochopiteľné „skutočnosti” bez odpovede.
Jeho tvorba pulzuje medzi imaginatívnym a reálnym, ale i medzi abstraktným a konkrétnym.
Svoje príbehy maľuje skôr v náznakoch ako v súvislých dejoch a je pritom až neuveriteľné, že v mnohých abstraktných obrazoch – v ich tajomnom priestore štruktúr a farieb tlmočí významy a odkazy rovnako intenzívne ako v tých, kde zobrazí reálny tvar, či konkrétnu tvár.
Svoje príbehy maľuje skôr v náznakoch ako v súvislých dejoch a je pritom až neuveriteľné, že v mnohých abstraktných obrazoch – v ich tajomnom priestore štruktúr a farieb tlmočí významy a odkazy rovnako intenzívne ako v tých, kde zobrazí reálny tvar, či konkrétnu tvár.
Nana II
Nefertiti
Maľba však nie je jedinou doménou Štefana Poláka. Výlet do tretej dimenzie do ríše sochárskych materiálov a pevných objemov sa mu stal osudným.
Očaril ho predovšetkým bronz – materiál, ktorý mu ukázal netušené možnosti. I keď ho charakter tohoto média nabádal vykročiť zo sveta lyrickej abstrakcie a meditatívnych náznakov k reálnejším tvarom a témam, duchovný rozmer jeho tvorby zostal nemenný.
Jeho bronzové solitéry, jeho lode, jeho básnici i klauni sa stali vo svojej meditatívnej a zároveň nadčasovej zdieľnosti rovnocennou paralelou jeho maliarskych diel.
Očaril ho predovšetkým bronz – materiál, ktorý mu ukázal netušené možnosti. I keď ho charakter tohoto média nabádal vykročiť zo sveta lyrickej abstrakcie a meditatívnych náznakov k reálnejším tvarom a témam, duchovný rozmer jeho tvorby zostal nemenný.
Jeho bronzové solitéry, jeho lode, jeho básnici i klauni sa stali vo svojej meditatívnej a zároveň nadčasovej zdieľnosti rovnocennou paralelou jeho maliarskych diel.